Ultras Viola z Florencie

Hlavné ultras skupiny: Ultras Viola, Colletivo Autonomo Viola

Menšie ultras skupiny: Legione Viola, Guelfi, Granducato, L´Alcool Campi, Fiorenza 93, Firenze Ultras, Gruppo Storico Ultras V.´73, Aficionados, Urban Crew, Alterati, Fedelissimi, Bomber Group, Pazzi di lei, Sindrome Viola, Vecchio Stampo, Stati Liberi del Tifo, Viola Korps, Gruppo Signa a mnoho ďalších!

Florencia je mesto s bohatou históriou, ktoré bolo svedkom mnohých historických udalostí. Počas renesancie bola dokonca centrom samostatného štátu – Toskánskej republiky  a takisto centrom renesančných zmien, ktoré sa z tohto pekného mesta na rieke Arno šírili do celého západného sveta. To vytvorilo pevný základ pre budúci silný lokálpatriotizmus, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje aj vymedzovanie sa florentských ultras voči iným talianskym táborom.

ACF Fiorentina je hlavným reprezentantom celého regiónu Toskánsko. V Taliansku je Fiorentina považovaná za šiesty najpopulárnejší klub, čoho dôsledkom je veľký počet fanúšikovských zoskupení hlásiacich sa k fialovým farbám. Je ich vyše sto.

Prvé ultras skupiny sa objavili vo Florencii v polovici 60.tych rokov. Ich názvy sú Vieussex a Settebello (Krásna Sedmička). Tieto dve skupiny pôsobia na florentských tribúnach dodnes. Vieussex sídli v Curva Ferrovia a Settebello v Curva Fiesole.

Jedna z najviac preslávených fanúšikovských skupín na Curva Fiesole je Ultras Viola. Po zúrivej bitke s Janovčanmi v roku 1973 sa časť vtedajších fanúšikov rozhodlo založiť skupinu tvrdého jadra, ktorá by bola konkurencieschopná každému ultras táboru v Taliansku. Na jej začiatku stál Stefano Biagini, prezývaný Pumpa, ktorý ju viedol počas celých 70.tych rokov. Medzi fanúšikmi „fialiek“ sú dodnes tieto časy vnímané ako zlaté. Boli charakteristické násilnými stretmi, kradnutím súperových vlajok, štadiónmi bez polícajného násila, nebezpečnými výjazdmi a hlavne rokmi tzv. „Calcio vero“ – neskorumpovaného futbalu. Napriek významnému postaveniu na tribúnach, sa Ultras Viola rozpadla po desiatich rokoch pre nezhody, ktoré nasledovali po násilných stretoch z fanúšikmi AS Rím. Tie ukončili priateľstvo medzi týmito dvomi tábormi. Vnútorný spor v radách fanúšikov Fiorentiny viedol k preskupení sily. Hlavnou skupinou na štadióne sa stala Autonomo Viola alebo CAV (Autonómny kolektív fialových), ktorá až do rozkolu v roku 2011, patrila k najfanatickejším ultras skupinám v Taliansku.

Je potrebné tiež zmieniť skupinu Alcool Campi – bandu, ktorá mala síce krátku ale zato výbušnú existenciu. Divoká povaha skupiny viedla až k neslávnemu útoku zápalnými fľašami na vlak vezúci fanúšikov Bologne. Tento incident priniesol smrť iba štrnásťročného chlapca, čo znamenalo aj koniec skupiny.

„Ani vľavo, ani vpravo!“ to bolo vždy heslo florentských ultras, ktorí odmietajú akúkoľvek politickú príslušnosť. Zaujímavé je, že majú silné priateľstvo s fanúšikmi Hellas Verona, ktorí sa hlásia tradične ku krajnej pravici.

Ak hovoríme o Fiorentine, nie je možné obísť ich zúrivú nenávisť voči Juventusu Turín. Vždy keď prídu fanúšikovia starej dámy do Florencie, je nutné očakávať násilné strety medzi fanúšikmi oboch táborov. Korene tejto rivality siahajú do sezóny 1981/1982, v ktorej Fiorentina siahala na zisk Scuteda, avšak to jej bolo uchmatnuté Juventusom, naviac za pochybných okolností spôsobených tendenčným rozhodovaním rozhodcov. Táto rivalita bola ešte viac posilnená v roku 1990, kedy florentský miláčik tribún, Roberto Baggio, bol predaný do Juventusu. To malo za následok nepokoje naprieč celým mestom...

Vo Florencii sa dajú kúpiť nálepky, na ktorých stojí: zona anti-gobbizata, teda „zóna bez hrbáčov.“ V Taliansku je hrbáč symbolom šťastia a túto nálepku dostal práve Juventus, známy svojím „šťastíčkom“. Florentská nenávisť voči Juventusu zachádza až do takých absurdnostní, akým je „odhrbáčenie“ všetkých hráčov, ktorí prestúpili do toskánskeho klubu z Turína.

Menej úsmevný je ďalší prvok „fialovej“ nenávisti – posmievanie sa fanúšikom Juventusu za heyselskú tragédiu, v ktorej prišlo o život 39 fanúšikov z Turína. Ultra Viola sa stali známymi aj nosením dresov Liverpoolu v zápasoch so svojím rivalom. V roku 1985, krátko po tragédii, vytiahli v derby zápase nápis, na ktorom stálo: „O 39 hrbáčov menej“. Zaujímavosťou je, že v roku 2009 skupina CAV sa snažila o nadviazanie priateľských vzťahov s Liverpoolom, s ktorým sa stretli v Lige Majstrov.

Druhým rivalom sú fanúšikovia FC Bologna a to najmä vďaka blízkosti oboch miest.

Napriek všetkému, florentskí ultras sú známi svojou lojalitou, sarkazmom a zmyslom pre iróniu. Nie je im cudzia kritika predstaviteľov vlastného klubu, pokiaľ majú pocit, že sa veci nedejú tak ako by sa mali. Bývalý majiteľ Vittorio Cecchi Gori, ktorého katastrofálne obdobie vlastníctva klubu bolo zavŕšené bankrotom a preradením klubu do Serie C2 v roku 2002, to môže dosvedčiť. Fanúšikovia „fialiek“ museli na rok pretrpieť poníženie v podobe zmenu názvu klubu na Florentia Viola a 30,000 z nich sa zišlo v centre meste, aby dali pocítiť svoj hnev priamo Cecchi Gorimu.

Tak ako sa Florencia stala známou ako renesančné centrom umenia , tak štadión Artemia Franchiho sa stal posvätnou pôdou pre Viola Ultras. Štadión odetý do fialovej a bielej farby produkuje elektrizujúcu atmosféru a úžasné choreografie, na ktoré by boli isto hrdí aj tí najväčší florentskí umelci.

Autor: mi