História trnavských fanúšikov - 2. časť

Fanúšikovia vo veľkom počte jazdia po celom Československu. Do Prahy bežne chodievali tisíce Andelov. Doprava na výjazdy bývala často kreatívna - fanúšikovia jazdili aj na na nákladných autách či motorkách po celej krajine. Paulínska ulica, vedúca k štadiónu Spartaka, bola preplnená motocyklami. Vyzeralo to efektne, skoro ako v dnešnej Číne...

Na  štadiónoch sa začínali zhromažďovať skupiny fanúšikov, ktorí svoju oddanosť klubu dávali najavo hlasným povzbudzovaním. V hľadiskách sa objavujú  zástavy na tyčiach, transparenty s písanými odkazmi, ktoré veľmi vtipne reagujú na aktuálne dianie v našom futbale. Atmosféra na zápasoch bola podľa rozprávania starších Spartakovcov výborná.

V tomto období graduje rivalita medzi fanúšikovskými tábormi. Okrem tradičného belasého  nepriateľa sú to najmä pražské kluby a v nich hrá prím Sparta. Súperi sa nemôžu vyrovnať s faktom, že sme najlepší, a preto sú naši futbalisti často terčom nenávisti. Vyvrcholilo to útokom sparťanov priamo na ihrisku. Fyzický atak na futbalistov bol nasledujúci rok v uliciach Trnavy potrestaný...

Do života Spartakovcov významne zasiahlo semifinále PEM proti Ajaxu. Na odvetný zápas do Trnavy prišlo asi 3000 Holanďanov a ich návšteva zanechává hlboký dojem. Oblečenie v klubových farbách - čiapky, šále, svetre, sa odvtedy objavuje aj u nás. V roku 1973 je v zápase PEM otvorená nová železná Južná tribúna a okamžite sa stáva miestom Kotla. Od polovice 70. rokov sa v Kotli na Južnej schádza pravidelne veľký počet Bílích Andelov,ako sa od 60. rokov prezývali hráči klubu a aj jeho fanúšikovia. Ich počet kolísal, ale väčšinou sa pohyboval okolo čísla 300.

Návštevnosť, vzhľadom na slabšie výkony Spartaka, bola stále na slušnej úrovni. V lige sme pravidelne v ukazovateli popularity končili do 3. miesta. Vzhľadom na tento fakt by sa mohlo zdať, že čísla z Kotla nie sú ohromujúce, ale treba brať do úvahy, že fanúšikovské zázemie v kotloch sa ešte len vyvíjalo a v našich končinách to bolo niečo nové.

Na  fanúšikovské hnutie mali negatívny vplyv aj komunistickí funkcionári na zväze... V tej dobe mala väčšina tradičných klubov v lige svoje kotle. Na slovenskej scéne sme jasne dominovali. Naši fanúšikovia cestovali  prakticky všade a naopak k nám od konca 70. rokov často neprichádzal nik... Z toho dôvodu početnosť Kotla pri domácich zápasoch klesala...

Výnimku tvorili zápasy s pražskou Spartou, ktorá mala v tej dobe najpočetnejší tábor fanúšikov. Objavovali sa pravidelne a nútili nás k maximálnej mobilizácii. Na Slovensku bola najväčším súperom paradoxne Nitra! Derby zápasy v 80.rokoch boli dramatické nielen na ihrisku, ale aj na tribúnach či v uliciach... Starý belasý nepriateľ v tej dobe zažíval krízu, ktorá sa prejavila aj na jeho fanúšikoch. Ich návštevy k nám boli často anonymné. Dalo by sa z istotou povedať,že sme boli slovenskými priekopníkmi fandenia v kotli.

V prvej polovici 80. rokov v rámci Interpohára k nám zavítal aj Ferencváros Budapešť a ich návšteva sa nezaobišla bez násilností. Vzájomná nenávisť medzi Slovákmi a Maďarmi tomu dosť  napomohla...

V tej dobe Kotel – ako sa hovorilo miestu na tribúne, kde sme sa  schádzali, migroval cez polčasovú prestávku na Severnú tribúnu. Stávalo sa tak so železnou pravidelnosťou. Vstup na Južnú bol dlhé roky od Západnej, takže si viete predstaviť tie komplikácie, ktoré sprevádzali členov Kotla. Bolo to útočisko „zatratených“, a preto sa v ňom schádzali prevažne mladí fanúšikovia, vačšinou  z Trnavy.Cezpoľní, ako aj študenti s rodinami, mali obľúbené miesto najmä na Severnej tribúne. Tá bývala najplnšou tribúnou na ŠAMe. Dalo by sa povedať, že pre tieto špecifiká bola Južná robotnícka a Severná študentská.

Na Južnej sa zostávalo celý zápas, len keď sa na ňu útočilo v 2. polčase. Významné miesto v Kotli si postupne získavajú fanúšikovia Spartaka zo Serede. Z ich radov vyšiel aj legendárny "kápo" Kotla – Miro Pagáč.
 

Zdroj: www.ultrasspartak.sk

Autor: SS