|
Rubrika Blog fanoušků & Groundhopping je určena všem, kteří se chtějí podělit s ostatními návštěvníky našeho portálu o své zážitky z cest za svým klubem, groundhoppingem, a nebo o své názory na dění ve světě fanoušků. Text a fotografie posílejte na info@supporters.cz (Blog fanoušků & Groundhopping).
„Vážime“ si fanúšika, alebo Keď pohár trpezlivosti pretečie!
Tatran Prešov v posledných rokoch tápa, nedarí sa mu herne a pomaly upadá do zabudnutia aj ako jedna zo značiek spájaných s mestom Prešov, ak samozrejme neberieme do úvahy Tatran Prešov – ten hádzanársky. My sa ale poďme baviť o tom futbalovom. Podobný úpadok postihol v minulosti už veľmi veľa klubov na Slovensku s tým rozdielom, že Prešov si na rozdiel od ostaných bude naveky udržiavať aj prívlastok „Najstarší futbalový klub“. My fanúšikovia spájame tieto dlhodobé problémy s vedením klubu. Občasné zakopnutia sa dajú prepáčiť, pokiaľ je smerovanie dobré, čo sa momentálne povedať nedá. Klub prestupuje z nohy na nohu, bez akéhokoľvek cieľa či vízie. Žiaci sa už netrasú pri pomyslení, že by niekedy mohli nastúpiť za „Áčko“, ba dokonca aj pojem tradičné východniarske derby s Košicami už ostalo len ako gýč novinárov, pretože štadión aj počas tohto kedysi sviatku zíva prázdnotou. Kto za to celé môže? Domnievame sa a mnoho nezaujatých nám aj dá za pravdu, že je to momentálne vedenie klubu a jeho funkcionári, obzvlášť však generálny riaditeľ, pán Jozef Petrík, ktorý nesie plnú zodpovednosť za neschopné vedenie marketingových záležitostí, ale čo nás fanúšikov trápi ešte viac je jeho prístup k ľuďom, ktorí sú klubu verní a fandia mu aj v tomto marazme (napriek jeho vyjadreniu, že Tatran Prešov je súkromná firma!!!). Rozhodli sme sa preto zhrnúť tieto problémy do jednotlivých bodov a pri ich zostavovaní si odmietame dávať servítku pred ústa:
1. Absencia marketingu a reklamy – klub sa absolútne nesnaží dotiahnuť ľudí na štadión vychovávať si nových fanúšikov, ktorí budú hrdo fandiť aj v tom najhoršom (polovicou klobásy zadarmo to naozaj nepôjde). Za posledné roky nebola zorganizovaná žiadna kultúrno-spoločenská akcia pre fanúšikov, či už starších alebo aj tých najmenších, respektíve nebola vyvinutá snaha zabezpečiť im komfort na štadióne.
2. Absencia suvenírov – Tatran ako najstarší futbalový klub nemá Fanshop so suvenírmi (dresy, tričká, šály, kľúčenky a podobne), ktorý je súčasťou akéhokoľvek, nie len futbalového klubu vo svete, hádam už aj na každej druhej dedine. Túto úlohu klubu našťastie suplujú tí najhorší – skalní fanúšikovia a ako perličku nám nedá nespomenúť varovanie od klubu, ktoré sa týkalo právneho napadnutia v prípade, že sa na našich suveníroch bude používať klubový znak. Myslíme si, že o tomto si vie každý urobiť názor.
3. Personálne otázky – pár mesiacov dozadu bola na základe požiadavky SFZ/UEFA zriadená funkcia koordinátora styku s fanúšikmi, ktorá je pre každý klub povinná. Na túto pozíciu bol dosadený úplne nekompetentný človek, ako to na Slovensku býva zykom – rodinný príslušník jedného z pracovníkov, môžeme to povedať firmy 1. FC Tatran Prešov. Ten fanúšikom klubu nikdy nebol, preto je nám záhadou, ako sa chce do tejto úlohy vcítiť a ako chce hájiť záujmy fanúšika Tatrana.
4. Sloboda prejavu – akákoľvek nespokojnosť vyjadrená transparentom na štadióne končí de facto 2 spôsobmi – buď je transparent (bez vulgarizmov) okamžite strhnutý usporiadateľmi, alebo pre istotu skončí už na bráne pri SBS. Vrátili sme sa pred november ´89?!
5. Otázka bezpečnosti – pri návšteve prešovského štadióna dosť prekvapí vysoký počet členov bezpečnostných služieb (fanúšikovia, ktorí majú čo – to za klubom aj precestované vedia, že sme v tomto smere na Slovensku rarita). Pri pohľade na ich výzbroj človek stráca pocit, že je na futbalovom zápase. Správanie týchto ľudí je ideálnou ukážkou toho, akú má momentálny generálny riaditeľ snahu prilákať fanúšika na štadión – ľahšie je sa vyhovoriť, že slušných ľudí vyháňame my – skalní. Usmerňovanie fanúšikov so zapnutým elektrickým paralýzerom nemusí byť pre každého práve príjemná záležitosť. Pri pohľade na počet týchto militantov sa vynára otázka, či sa finančné prostriedky nedajú využiť aj efektívnejšie, nakoľko je známe, že prešovskí fans ani zďaleka nepatria k tým najradikálnejším, o čom svedčí aj nula v kolónke pokút za výtržnosti, či iné problémy. Veľmi dôležité je spomenúť odcudzenie našej vlajky fanúšikom z Košíc priamo z útrob štadióna! Po zhliadnutí záznamu z bezpečnostnej kamery je nad slnko jasné, že došlo k hrubému pochybeniu jedného z usporiadateľov.
6. Férovosť – nech by sa pán generálny riaditeľ bránil akokoľvek – práve férovosť je v jeho prípade vo vzťahu k fanúšikom nulová. Porušil niekoľko dohôd. Spomenúť môžeme opakovanú neúčasť na stretnutí s fanúšikmi – keď si pre nás vie nájsť čas pán Bogdanovský, tak za jeho neúčasťou treba hľadať asi len neochotu. Ďalej nám nedá nespomenúť jeho prísľub finančnej dotácie na autobusový výjazd do Košíc. Na tento zápas nás vycestovalo vyše 100 a nebola udelená žiadna pokuta, všetko bolo v rámci fair-play. Keď prišiel rad na plnenie sľúbeného, pán Petrík nezdvíhal telefón niekoľko dní po sebe, až nás to prestalo baviť a sľúbenú sumu zaplatil jeden z nás.
7. Sektor hostí – tu to zhrnieme len krátko – najhorší sektor hostí z pomedzi corgoňligových klubov. Zlý výhľad znepríjemnený sieťou, nezabezpečené dostatočné občerstvenie a plot natretý vazelínou – no ďakujeme pekne za túto hanbu! Pán Petrík, je sa čo učiť od trpaslíka z Myjavy!
8. Organizácia zápasov – posledná kvapka našej trpezlivosti pretiekla po tom, čo sme sa dozvedeli, že zápas s Košicami sa prekladá na neprijateľný čas v sobotu o 14:30. Toto nie je anglická liga aby sa štadióny zapĺňali v akomkoľvek čase. Je tu opäť jasne vidieť, že o takýchto veciach sa najskôr komunikuje s policajnými zložkami, ÚLK, prípadne s fanúšikmi hádzanej a pri tomto sa zastavíme. Pokiaľ sa čas prekrýval s hádzanárskym zápasom tak uznávame – úroveň hádzanej sa s tou futbalovou nedá porovnať, preto je logické ustúpiť. Otázka ale znie: keď sa časy prekrývajú, pán Petrík, nie je lepšie hrať derby zápas vo večernejších hodinách pod umelým osvetlením kedy je oveľa lepšia atmosféra a mnoho pracujúcich ľudí si už môže dopriať chvíľku voľna?! Alebo sa zápas nedá preložiť o deň neskôr? Hrať zápas v nedeľu nie je v našich končinách ničím raritným. To by sa však muselo chcieť vyjsť fanúšikom v ústrety, že? A to by ste vy, ako sme na Vás zvyknutí, veľmi nerád!
Ultras Tatran 1898 sa preto hore uvedené dôvody rozhodli pre bojkot do odvolania, počnúc už sobotňajším derby zápasom proti MFK Košice a na protest vyzývame všetkých účastníkov tohto zápasu, aby sa zdržiavali hlasného povzbudzovania, aby si kompetentní uvedomili, aké to je bez podpory „vlastných“! Možno na to doplatia práve tí, proti ktorým sme nikdy nešli a to hráči, s ktorými máme nadštandardne dobré vzťahy a ktorí nikdy neodmietnu stretnutie s nami, no myslíme si, že s týmto krokom sme mali prísť už dávno.
Týmto vyzývame pána Jozefa Petríka, aby sám, z vlastnej iniciatívy a snahy o navrátenie fanúšika na štadión, zorganizoval verejnú otvorenú diskusiu s nami, a aby prípadné dohody naozaj začali platiť! V inom prípade platí spomenutý bojkot domácich zápasov. Aspoň sa ukáže, čo v skutočnosti znamená pre toto vedenie fanúšik.
Autor: Fanúšikovia Tatrana Prešov
Autor: Blog
|
Sledovat @supporters_cz