Blog fanúšikov: Fanúšikovská schizofrénia

Rubrika Blog fanoušků & Groundhopping je určena všem, kteří se chtějí podělit s ostatními návštěvníky našeho portálu o své zážitky z cest za svým klubem, groundhoppingem, a nebo o své názory na dění ve světě fanoušků. Text a fotografie posílejte na info@supporters.cz (Blog fanoušků & Groundhopping).

Keď sa pred dvomi týždňami na fanúšikovských stránkach preberali nepokoje na warzsavskom štadióne medzi domácim tvrdým jadrom Legie a hosťovskými ultras z Jagelonie, veľa ľudí v diskusiách pod článkami jasalo, že sa aspoň na malý moment vrátili „staré dobré časy.“

Pred necelými 48 hodinami sa podobná udalosť stala na ostravských Bazaloch v zápase Baníka so Spartou a reakcie sú prinajmenšom protichodné. V čom je teda problém?

Ak sa niečo podobné stane v zahraničí, väčšinou je to ospevované ako prejav odporu voči súčasnému smerovaniu futbalu a človek si praje, aby sa niečo také prihodilo aj na našich tribúnach. Problém je, že ľudia nemusia pri takomto komentovaní „cudzích“ riotov brať do úvahy zodpovednosť za vlastné chovanie. Víťazí u nich fanúšikovský romantizmus – to čo je na obrazovke, je skvelé, vracia sa to k tomu pravému futbalovému chuligánstvu a pod. Je to niečo, čo väčšina mladých fanúšikov nezažila, a tí starší majú zase dôvod utopiť chvíľu vo svojej ultras nostalgii.

Raz za čas sa však „staré dobré časy“ objavia aj na našich tribúnach a vtedy nastáva morálna dilema u veľkej časti aktívnych fanúšikov – je to to čo naozaj chceme? Tento vnútorný spor má podľa mňa logické vysvetlenie. Zatiaľ čo pri sledovaní nepokojov zo zahraničia je fanúšikovi dopriaty luxus v podobe slastného ochkania bez osobnej zaangažovanosti (aj pasívnej ako člen ultras scény danej krajiny) a teda aj dopadov, pri domácich násilnostiach už zvažuje možné negatívne dopady na celú scénu.

Pokiaľ si človek spočíta dve a dve, čoraz viac sú mu možné dôsledky takéhoto konania nepríjemnejšie. Ak v dnešnej spoločnosti politici/médiá siahajú do šuflíka so zástupnými problémami, často si vyberajú fanúšikovské násilie ako niečo na čom vedia ľahko demonštrovať „fungujúcu ruku spravodlivosti“. Je to téma, ktorá im zaručuje vo väčšinovej nezapojenej spoločnosti plusové body. 

Preto ak sa vyskytne príležitosť, politici a médiá neváhajú vytiahnuť obrazy plačúcich deciek v náručí svojich rodičov utekajúcich zo štadióna a ponúknuť „tvrdé a rázne“ riešenia. Skvelá atmosféra, krásne choreá, výborný futbal je fuč. A prichádzajú nové, tvrdé, často s ústavou kolidujúce, zákony. Aktívny fanúšik je postavený na úroveň teroristu a čaká ho len ďalšia primitívna buzerácia zo strany polície.
Benevolentný prístup klubov k pyrotechnike? Ten pod tlakom nových nariadení zmizne a nastúpi tvrdé vymáhanie „práva“. Stojí chvíľkový orgazmus za starostlivosť o nechcené dieťa?

„Staré dobré časy“ sa na štadióny nevrátia. To je holý fakt. Keď bolo násilie na našej scéne viac pravidlom ako výnimkou, bolo to vďaka historickej „neskúsenosti“ s niečím podobným. Dnes už je polícia podstatne pripravenejšia a čaká len na legislatívu, ktorá by jej konanie usmernila. A práve pri takýchto nepokojoch sa táto legislatíva dostáva na stôl.

Nikto z aktívnych fanúšikov nechce prísť o svoju zužujúcu sa slobodu a takisto nikto nechce, aby futbalové štadióny ovládla sterilná atmosféra. Je to chôdza po tenkom ľade a výtržnosti aké sa udiali cez víkend na Bazaloch tento ľad iba nebezpečne narúšajú. A môže prísť pád, ktorý bude pre celú ultras scénu dosť tvrdý a bolestivý.

Autor: Blog