Rozhovor s členem Žilinských Fanatikov

Níže najdete rozsáhlý rozhovor s jedním z hlavních členů Žilinských Fanatikov, který před pár dny vyšel na serveru SrpskaTribina. Rozhovor je doplněn o dalších šest našich otázek (jsou na konci rozhovoru označeny červeně). Dotazy jsou zaměřeny i na českou scénu, a taky na čerstvé rozbroje mezi vedením klubu a občanským sdružením Žilinský Fanatici.

1. Môžeš sa mi na začiatok predstaviť a povedať z akej si skupiny?

Čau, mám 23 a som jeden z hlavných členov "Žilinských Fanatikov". Je to organizácia zložená z viacerých podskupín, ktoré spoločne podporujú futbalový klub MŠK Žilina. Moja skupina sa volá "Severný Sektor".

2. Môžeš mi povedať niečo o histórii vašej ultras skupiny (politická orientácia, ako sa organizujete, aké sú najvýznamnejšie podskupiny ...)?
MŠK Žilina má bohatú, viac ako 100 ročnú históiu. Za posledných desať rokov je to jeden z dvoch najúspešnejších tímov na Slovensku. Napriek tomu naša skupina vznikla oficiálne až v roku 2010, po určitých udalostiach spojených s bývalým fanklubom. Je to pomerne komplikované, ale v skratke, žilinskí fanúšikovia boli odjakživa prezývaní "Šošoni", tí radikálnejší fungovali ako YGF (Yellow Green Fanatics, táto skupina už neexistuje). Pred dvomi rokmi väčšina ľudí spojených s ultras a hools (Terror Boys) aktivitami začala navzájom spolupracovať, pretože predchádzajúci fanklub tvorili prevažne ľudia, ktorí nereprezentovali ultras mentalitu. V tom období bola podpora na tribúnach slabá, počty v kotli žalostné a hlavne, robili všetko pre vlastný osoh a zarábali na iných fanúšikoch. Po pol roku sme ich definitívne dostali preč z tribúny a založili novú, oficiálnu organizáciu s názvom Žilinskí Fanatici. Chceli sme nadviazať na tradíciu YGF a rozvíjať ultras mentalitu medzi ľuďmi v našom meste. Momentálne máme viac ako 300 členov a množstvo sympatizantov. ŽF tvorí veľa malých skupín (Severný Sektor, Forza, Semper Fidelis, ...), čo nám uľahčuje organizáciu pri tvorbe choreografií, pri cestovaní na výjazdy a podobne. Čo sa týka politickej orientácie, väčšina sa snaží správať nacionalisticky, prípadne apoliticky, no niekoľko členov je pravicovo orientovaných. Pravicovo orientovaná je aj najstaršia fungujúca skupina v Žiline "North Brigade", založená v roku 1996.



3. Aké udalosti najviac ovplyvnili históriu tvojej skupiny?
Najväčší vplyv na skupinu v tomto krátkom období mal určite náš bojkot v roku 2010. Žilina sa kvalifikovala do skupinovej fázy LM prvý raz v histórii klubu. Vedenie nášho klubu následne zverejnilo neskutočne vysoké ceny vstupeniek na tieto zápasy, špeciálne na zápas proti Chelsea od 50€ do 400€ za lístok). Odmietli sme, tak ako väčšina fanúšikov, zaplatiť tak veľa za lístok. A rovnako tak sme odmietli pozíciu, akú zaujal náš klub - uprednostnili peniaze a zisk pred tým, aby sa verní fanúšikovia dostali na štadión. Začali sme oficiálny bojkot - odmietli ísť na všetky domáce zápasy LM a spravili sme niekoľko akcií proti modernému futbalu. Boli sme pomerne úspešní a verejná mienka bola na našej strane (dokonca aj média). Klub sa následne snažil rôznymi spôsobmi uplatiť fanúšikov, no po zahanbujúcej domácej prehre 0:7 s Marseille to vzdali a po určitých rokovaniach s nami podpísali dohodu a spolupráci. Tá mala garantovať stabilné ceny lístkov a veľa iných vecí. Toto nás posunulo výrazne vpred pri našich snahách stať sa aktívnou skupinou. Domáce prehry s Chelsea a Marseille boli potupné, podobne atmosfére na týchto zápasoch bola tragická. Bolo veľmi ťažké sledovať to, naviac niekde spoza plotu pri štadióne, prípadne v televízii. Tieto zápasy ale ukázali, že futbal bez fanúšikov neznamená vôbec nič.

4. Môžeš mi opísať vekovú štruktúru skupiny?
Priemerný vek je veľmi nízky, väčšina členov ma v rozmedzí od 15 do 22 rokov. Hlavní a zakladajúci členovia, až na pár výnimiek, nemajú viac ako 25. Momentálne je to pre nás nevýhoda v porovnaní s našimi súpermi, ale môj názor je ten, že máme na slovenskej scéne možno najlepšiu perspektívu do budúcnosti.



5. Je tvoja skupina ovplyvnená inými scénami a krajinami?
Samozrejme. Máme veľmi silné priateľstvo s Góralom Zywiec, poľským klubom z nižšej súťaže. Myslím si, že naše priateľstvo všetkých posúva dopredu, hlavne čo sa týka organizácie. Obdivujem ich disciplínu, vysoký stupeň organizácie a ich mentalitu. Napríklad mladší chalani maximálne rešpektujú starších, skúsenejších ľudí. No a vo všeobecnosti väčšina určite sledujeme novinky zo svete a vidíme, čo sa deje aj v iných krajinách. Špeciálne aj na Balkáne. Bohužiaľ, nakoľko nemáme kapacity ani možnosti robiť si všetko podľa seba, snažíme sa inšpirovať sa v určitých veciach od iných (najlepších) skupín. Aj keď, pokiaľ sa dá, ideme si svojou cestou a neprispôsobujeme sa ostatným na Slovensku.



6. S akými skupinami máte družbu, prípadne dobré vzťahy a mohol by si ich podrobnejšie opísať?
 Ako som už spomenul, oficiálne máme družbu s Góralom Zywiec. Momentálne hrá v IV. divízii (piata liga). Budúci rok /rozhovor bol robený na konci roka 2011/ oslavujeme 10. výročie založenia družby. Prvé kontakty boli nadviazané skôr, no oficiálne bola založená v roku 2002 v deň zápasu so Spartakom Trnava, keď boli hostia bití chuligánmi oboch klubov, Žiliny aj Góralu. Posledné dva roky sa snažíme udržiavať čo najintenzívnejšie kontakty, čo sa deje aj vďaka novej generácii fanatikov na oboch stranách. Takisto máme aj určité osobné kontakty s inými klubmi. Napríklad túto jeseň sme navštívili dva zápasy Lokomotivu Moskva v Trnave a Grazi a vylepšili vzájomné kontakty.

7. Aké ultras skupiny patria medzi vašich najväčších nepriateľov?
Nepriateľ číslo jedna je polícia, proti ktorej by mali podľa nás bojovať všetci spoločne. Tak isto aj proti organizáciam ako UEFA či SFZ., ktoré patria medzi ďalších popredných nepriateľov. Čo sa týka ultras skupín, najväčší rival bola odjakživa Dukla Banská Bystrica, no momentálne je to slabý tábor. V poslednej dobe inkasujú či už u nás (dva razy sme ich napadli a zničili im autobus, raz dokonca pri ceste do Žiliny, takže sa im nepodarilo dostať na zápas), ale aj u seba doma. Nenávidíme aj fanúšikov a fankluby Spartaka a Slovana. Čo sa týka zahraničných, je to Sparta (aj keď to sa týka hlavne nás mladých na oboch stranách) a všetci nepriatelia našich poľských bratov.

8. Ako reagujú na pyro policajti, zväz a ďalší? Aké sú tresty za jeho použitie u vás na Slovensku?
Tak ako vo väčšine krajín, aj u nás bola vytvorená striktná legislatíva s prísnymi postihmi. Ak ťa usvedčia z použitia pyrotechniky, hrozí ti niekoľko ročný zákaz vstupu na štadión a pokuta rádovo v tisícoch €. Paradoxné je, že aj keď je u nás polícia brutálna (hlavne v Žiline, viď stret medzi políciou a Tocidou v roku 2009, útok na fanúšikov Sparty v roku 2010 či bezhlavé a nezmyselné bitie fanúšikov Spartaka Trnava počas finále pohára v roku 2008), pyro až tak nerieši. Bohužiaľ, najväčšia represia prichádza zo strany nášho vlastného klubu, čo má za dôsledok prísne opatrenia voči nám (viac ako 100 kamier na našom štadióne a podobne).



9. Aký máte vzťah s vedením klubu?
Zlý. Po menších incidentoch a použití pyrotechniky na tribúnach počas tejto sezóny s nami zrušili dohodu. Pritom nemajú žiadne dôkazy, ktoré by nás usvedčovali. Od roku 2012 vstúpi do platnosti tzv. karta fanúšika (klub karta, vyžadujúca všetky osobné údaje), ktorá bude nevyhnutná pri vstupne do nášho sektora. To pre nás znamená jediné – pravdepodobne opäť vstúpime do bojkotu a boja s vedením klubu. Je nám jasné, že neúčasť na zápasoch a bojkot samotný nás oslabí, no nemáme inú možnosť ako bojovať za naše práva a ideály. Ale toto je širšia diskusia na dlhšie. Klub neustále vyhadzuje peniaze za veci ako nový kamerový systém a ochranka na štadióne, komplikuje predaj (predražených) lístkov a robí veľa iných krokov, ktoré odrádzajú ľudí od návštevy nášho štadióna. Aktuálne sme na prvej priečke v ligovej tabuľke, no návštevy bývajú nie zriedka nižšie ako 2000 divákov. Je to veľmi smutný pohľad a zároveň nás to hnevá, pretože tieto kroky demotivujú ľudí, čo je stav, ktorý by nemal pokračovať. Našťastie, podobne ako u vás v Srbsku, aj my sa snažíme podporovať čo najviac športov v našom meste. Napríklad basketbal, ľadový hokej či volejbal. Toto sú miesta, kde vedia ľudia oceniť našu snahu (dokonca aj keď používame pyro) a chvália nás za vytváranie skvelej atmosféry.

10. Ako cestujete na výjazdy?
Momentálne prevažne vlakom, nakoľko čím viac nás je, tým je to lacnejšie :-) A pokiaľ to nie je možné vlakom, cestujeme autobusmi (ktoré raz za čas organizujeme) alebo individuálne autami.



11. Čo si myslíš o slovenskej scéne? Ide jej úroeň hore, alebo naopak?
Upadá. Máme tu podobné problémy ako sú v iných postkomunistických krajinách - zlú infraštruktúru štadiónov, korupciu, slabú úroveň futbalu a celkovo nezáujem o šport. A aj napriek tomu, že naša scéna je veľmi malá a nie je tu toľko incidentov ako v iných krajinách, represie voči fanúšikom sú veľké. Aby som bol konkrétnejší, tradičné skupiny z Banskej Bystrice, Košíc, Nitry či Prešova, ktoré nie tak dávno boli na dobrej úrovni, postupne upadajú. Košice, kedysi slávny klub, nehrajú na svojom štadióne, neustále menia názov klubu a bojujú s nedostatkom peňazí. Ostalo im iba niekoľko najvernejších fanúšikov a ultras. Jediné dva kluby, ktorých fanúšikovia si držia vysokú úroveň, sú Slovan Bratislava a Spartak Trnava. Fanúšikovia týchto dvoch klubov, aj keď sa Slovan potýka s podobnými problémami ako Košice, dokážu za určitých okolností veľmi dôstojne konkurovať silným zahraničným skupinám a ich vzájomné zápasy majú vysokú úroveň. Spolu s nami, aj keď v lepších počtoch, sú jediní, kto chodí pravidelne na vonkajšie zápasy. Nás ale nechcem riešiť, to musia posúdiť iní.



12. Čo si myslíš o srbskej scéne?
Srbská scéna patrí medzi najlepšie. Delije sú bez pochýb jedna z troch najkvalitnejších skupín na svete, podľa môjho osobného názoru najlepšia vôbec. Veľa iných skupín je na vysokej úrovni, a to najmä niektoré menej známe z nižších líg. A veľký rešpekt majú u mňa Srbi z Borac Banja Luka.

13. A čo si myslíš o Srboch ako národe?
Srbi sú nám blízki a svojim spôsobom aj dosť podobní. Horkokrvnejší, no zároveň aj priateľskejší. Jeden člen Delije, Stanislav, je momentálne aj jeden z nás a vďaka nemu toho vieme o Srbsku viac ako predtým – o kultúre, ľuďoch, poznáme lepšie váš jazyk a podobne. Niekoľko priateľov bolo u neho v Belehrade a veľmi si Srbov chválili. A hlavne srbské ženy :-)



14. Môžeš podrobnejšie opísať incidenty počas zápasu medzi tvojim klubom a Partizanom Belehrad v roku 2009?
V ten deň prebehli dva incidenty, jeden pred a jeden bezprostredne po zápase. Pred zápasom išlo o potýčku medzi asi 10 Grobarmi a skupinou žilinských fanúšikov v krčme neďaleko štadióna. Údajne ju vyvolal niekto od nás. Neviem, čo ju spustilo, nakoľko celý deň nebol žiadny problém a obe strany popíjali bez problémov na jednom námestí. Do konfliktu sa zapojilo veľa ľudí z krčmy a vďaka prevahe zahnali skupinku súpera k sektoru hostí. Odtiaľ však povyskakovali ďalší Grobari a zahnali nás preč. Na oboch stranách zostalo niekoľko zranených ľudí, zväčša od kameňov. Incident trval tak dlho, pretože polícia pre spor s klubom nebola prítomná v okolí štadióna. Jej príchod je vidieť na niektorých videách, kde, bohužiaľ, bežní fanúšikovia ich príchod vítali s nadšením, s čím sa rozhodne nestotožňujeme.

Druhý incident bol plánovaný. Deň před zápasom majitel nášho klubu nepochopitelne zverejnil na internetovej stránke zoznam fanúšikov – mená a priezviská údajných výtržníkov. To nahnevalo veľa ľudí a tak sa rozhodli vbehnúť po zápase na ihrisko a spôsobiť klubu finančnú škodu. Počas zápasu postupne poprestrihali sieť a po konečnom hvizde vniklo asi 20 ľudí od nás na hraciu plochu. Pri tej príležitosti, aj vzhľadom na konflikt, ktorý sa udial pred zápasom, sa rozhodli pokúsiť sa napadnúť sektor hostí a ukoristiť vlajku. Cez sieť a mrežu to nebolo možné a pri príchode ochranky utiekli späť do nášho sektora.

15. Vďaka za rozhovor, chcel by si niečo odkázať srbským fanúšikom?
Mám pocit, že naše problémy sú v porovnaní s problémami vo vašej krajine svojim spôsobom zanedbateľné. Preto by som len chcel popriať veľa šťastia v boji proti systému, polícii a v boji za Kosovo. Vaši ultras, napriek všetkým okolnostiam, dokážu veľké veci a majú môj obdiv.



Odpovědi Žilinských Fanatikov na doplněné otázky supporters.cz

1. Sledujete českou scénu a co si o ní myslíte? A byl jsi někdy osobně na nějakém zápase Gambrinus ligy?
Česká scéna je v zásade rovnaká ako naša, vnímam iba niekoľko rozdielov. Vďaka lepšej infraštruktúre chodí v ČR oveľa viac bežných fanúšikov a tak majú zápasy lepší náboj. Druhým rozdielom je aktivita, či už sú to výjazdy, tvorba choreografií alebo chuligáske akcie. V českej lige je zaujímavý aspoň jeden zápas v každom kole, u nás je kvalitných zápasov minimum. Potom je aj tá motivácia väčšia. Ako najkvalitnejšie ultras skupiny v ČR dlhodobo vnímam Baník, Sláviu a Spartu.

2. V Žilině se hraje i hokej, jak je to s fotbalovími a hokejiovými fanoušky? Spolupracujete, nebo vás zajímá čistě fotbal?
Futbal je na prvom mieste, ale snažíme sa podporovať čo najviac športov v Žiline (hokej, basketbal, volejbal). V minulých rokoch si u nás rôzni súperi robili domáce prostredie, a nakoľko hokejový fanklub nebol schopný zorganizovať ľudí, vzali sme tieto zápasy (hlavne hokejové derby s Martinom) na starosť my. Túto sezónu už riadime celé fandenie aj na hokeji a s každým zápasom počet ľudí v kotli rastie. Na hokeji je to ako návrat o niekoľko rokov späť - žiadne fanúšikovské karty, kamery či iné obmedzenia. Klub nemá veľa finančných prostriedkov a to viac si nás, tak ako aj hráči, vážia.



3. Jak je to s rivalitou s českými tábory? kdo je váš největší rival a naopak je někdo s kým sympatizujete?
O rivalite nemožno hovoriť, po vzájomných zápasoch je to skôr nenávisť medzi nami a Sparťanmi. Nakoľko niektorí starší Žilinčania či Sparťania nedajú aj dnes navzájom na seba stále dopustiť, týka sa to hlavne mladších. V Čechách nemáme žiadne, ani len osobné kontakty. Za seba môžem povedať, že je mi sympatická Opava.

4. Není to tak dávno co jste se v předkole ligy mistrů utkali se Spartou Praha, jak na toto dvojutkání vzpomínáš?
Ak by sa hrali tie zápasy dnes, veľa vecí by sme boli schopní spraviť oveľa lepšie, no aj tak to boli skvelé zápasy. Výjazdom do Prahy sme určite hanbu našej scéne nespravili. No a doma to bolo deväťdesiat minút fanatickej zábavy. Sledovať, ako miestami fandila celá severná tribúna, bol parádny zážitok. Pri dnešných podmienkach sa nám to len veľmi ťažko podarí zopakovať.

5. Který fanouškovský tábor, který dojel do Žiliny, tě nejvíc překvapil a proč?
Neprekvapil ma nikto. Najväčší dojem zanechali, a to nie len u mňa, fanúšikovia Spartaka Moskva. Prišli vo veľkom počte a kvalitnej zostave, urobili rozruch, prerušili zápas, bavili sa. Podobné to bolo pri reprezentačnom zápase s Ruskom, ktorý sa hral na našom štadióne. Skvelá mentalita, škola ultras.

6. Závěrem ještě otázka k aktuálním rozbrojům s vedením klubu. Můžeš k tomu říct něco bližšího?
Áno, pred začiatkom jarnej časti ligovej súťaže sme sa opäť dostali do sporu s vedením, čiastočne som to popísal aj v časti rozhovoru pre Srpsku Tribinu. Oficiálne stanovisko k tejto situácii dá občianske združenie čoskoro. Mňa mrzí, že náš klub sa napriek športovým úspechom správa vo vzťahu (nie len) k fanúšikom diletantsky a naviac v ultras vidí ten najväčší a jediný problém. Neustále robia kroky, ktoré, či už priamo alebo nepriamo, odrádzajú ľudí od chodenia na futbal. Všetko je problém, nič sa nedá, názor fanúšika je druhoradý. Nie raz som si pomyslel, radšej nové vedenie, aj za cenu pádu do nižšej ligy, ale opäť sa baviť futbalom, ako sa dívať na to, čo sa s MŠK Žilina deje a kam smeruje. Teraz budú hráči pravdepodobne bez našej podpory, aj keď nič nie je definitívne. Musíme zvážiť naše možnosti a zohľadniť našu momentálnu pozíciu a silu.



VIDEA:

zdroj: srpskatribina.net

Autor: redakce